Na geometriu podvozku zabúdame. Je to chyba ! Venovať pozornosť geometrii sa oplatí .

Základný pravidelný servis automobilu už našťastie väčšina vodičpv nezanedbáva, mnohí z nich však ešte stále nepovažujú za jeho súčasť aj kontrolu a prípadné nastavenie geometrie. Čo je samozrejme chyba. Starostlivosť o podvozok je mimoriadne dôležitá, keďže počas každodenných jázd je zavesenie kolies vystavené nemalému zaťaženiu. Ukážte pneumatiku auta a dozviete sa, aký máte podvozok. Zlá geometria podvozka spôsobuje nerovnomerné opotrebovanie pneumatík a zhoršenie jazdných vlastností.

Sily, ktoré pri tom pôsobia žiaľ vôbec nebývajú bez následkov, a tak sa často stáva, že sa s časom rozladí napríklad zbiehavosť, odklon, alebo iný parameter zavesenia. Pravidelná kontrola, ideálne dvakrát do roka, preto nie je žiaden luxus a kto má podozrenie na zlé nastavenie, mal by servis navštíviť okamžite. Komplikácií, ktoré zlá geometria prináša totiž nie je málo. Za všetky spomeňme aspoň negatívny vplyv na jazdné vlastnosti, a teda na bezpečnosť, a zvýšené opotrebenie pneumatík.

Kedy treba kontrolovať podvozok

• ak auto ťahá do strany a volant je rovno
• ak je pri brzdení auto nestabilné
• máte nerovnomerne opotrebované pneumatiky
• počuť búchanie v náprave
• ak auto pláva v zákrute

Čo spôsobuje zlá geometria

• nerovnomerné opotrebovanie pneumatík
• skrátenie životnosti pneumatík
• zhoršenie jazdných vlastností
• strata komfortu jazdy
• zhoršenie stability pri brzdení

K pravidelnému servisu auta by mala patriť aj kontrola a prípadné nastavenie geometrie podvozku. Ide o jeden z kľúčových parametrov, bez ktorého auto nemôže dobre jazdiť. Jednoduchý úkon okrem toho, zníži aj opotrebenie gúm a spotrebu.

K zmene geometrie môže prísť zrazu veľkým rázom alebo postupne, pôsobením zlého povrchu ciest, únavou materiálu aj vibrovaním nevyvážených kolies. Používanie auta sa časom určite prejaví zmenou uhla odklonu kolies a zbiehavosti.

Zlá geometria sa môže prejaviť časom a to nerovnomerne opotrebovanými pneumatikami. Vo väčšine prípadov trpia okraje, takzvané ramená pneumatík . Ak musí šofér potočiť volant, aby šlo auto rovno, podvozok nie je v poriadku. „Keď jazdíte na aute každý deň, stopercentne si všimnete, že auto nejde rovno a ťahá do strany“

Výrazne poškodená geometria sa prejaví okamžite, ťahaním auta do strany, keď je volant rovno. Zlá geometria nevplýva iba na opotrebovanie pneumatík, ale najmä na jazdné vlastnosti auta v zákrutách a počas brzdenia.

Aby automobil jazdil skutočne rovno a tiež aby presne reagoval na pokyny riadenia, mali by byť jeho kolesá neustále postavené zvislo k ceste a navyše byť voči sebe navzájom rovnobežné. Uhol, pod ktorým sa koleso odchyľuje od roviny kolmej k ceste sa volá odklon, odchýlka od ich rovnobežnosti sa volá zbiehavosť. Iba pri správnom nastavení oboch parametrov, odklonu aj zbiehavosti, využívajú pneumatiky svoju maximálnu styčnú plochu s vozovkou a zaisťujú tak bezpečné jazdné vlastnosti.

Prvým komponentom, ktorý trpí pri rozladenej geometrii náprav sú pneumatiky. Nerovnomerne sa opotrebúvajú a v ich dezéne sa vytvárajú malé plôšky, ktoré môžu spôsobiť výrazné zvýšenie valivého hluku. Okrem toho nie je optimálna ani ich styčná plocha, takže klesá ich schopnosť prenášať sily a predlžuje sa aj brzdná dráha, no čo je ešte horšie, auto je pri brzdení nestabilné a má tendenciu stáčať sa do šmyku.

Navyše dochádza k zvýšenému opotrebeniu zavesenia, pružín a tlmičov a ešte k tomu stúpa spotreba paliva. Ďalším problémom, ktorý vstupuje do hry pri moderných automobiloch, sú elektronické asistenčné systémy, ktorí sú kalibrované pri konkrétnom nastavení geometrie podvozku. Ak sa tieto parametre v reálnej prevádzke odlišujú, ani elektronickí pomocníci nemôžu voju prácu robiť poriadne.

Kedy je kontrola geometrie potrebná?

Dôkazom rozladenej geometrie je napríklad volant, ktorý nie je pri jazde rovno natočený, búchanie z oblasti podvozku, alebo pískanie pneumatík v zákrutách. A samozrejme, tiež neschopnosť auta udržiavať priamy smer jazdy na ceste, ktorá nemá bočný sklon a v čase, keď nefúka bočný vietor.

Cenné informácie môže poskytnúť aj pohľad na pneumatiky. Kontrolovať by sa mali aspoň dvakrát ročne, pri každej sezónnej výmene. Ak sú opotrebované nerovnomerne, alebo ak je jeden plášť, namontovaný na rovnakej náprave ojazdený výrazne odlišne ako druhý, je to jednoznačný dôkaz zle nastavenej geometrie.

Nevhodnú zbiehavosť môže vodič rozoznať aj pri jazde, ak auto ťahá doľava, alebo doprava, alebo ak má pocit, že riadenie reaguje akoby bolo „gumené“. Na druhej strane však jazdné skúšky na jednoznačnú skúšku podvozku nestačia. Absolútnu istotu môže zaručiť len zmeranie geometrie.

Kontrola je potrebná aj v prípade akýchkoľvek prác na podvozku. Ak ste napríklad namontovali na auto kratšie pružiny, iné tlmiče, alebo ste opravovali riadenie, celý proces by mal pokračovať preverením geometrie. A to isté samozrejme platí pri výmene ramien, vzpier a pri niektorých autách aj stabilizátorov.

Pri výmene tlmičov odporúčame nastaviť geometriu podvozka, pretože osadením nových tlmičov sa mení odklon a tým zbiehavosť kolies. Cieľom je dosiahnuť hodnoty čo najbližšie k originálnemu nastaveniu.

Čo je geometria zavesenia?

Geometria nápravy (resp. zavesenia) je súbor parametrov, uhlov, prípadne vzdialeností, ktoré určujú pozíciu kolesa voči automobilu, resp. voči vozovke. K tým najdôležitejším patrí zbiehavosť nápravy, príklon kolesa, či záklon osi riadiaceho čapu. Niektoré z nich sú pevne dané, iné sa počas jazdy menia zároveň so zmenou zdvihu pruženia daného kolesa, resp jeho natočením. Závislosti určuje mechanizmus nápravy, pričom platí, že najviac možností má viacprvkové zavesenie.

Možnosti nastavenia jednotlivých parametrov závisia od konštrukcie konkrétneho zavesenia. Napríklad pri jednoduchej riadenej náprave McPherson je zväčša možné meniť iba jej zbiehavosť a nič iné. Pri tuhej, alebo kľukovej zadnej náprave je dokonca jej geometria daná z výroby a nastaviť na nej nemožno nič. Odlišným prípadom je napríklad lichobežníkové, alebo iné viacprvkové zavesenie, kde je možná zmena viacerých parametrov.

Zbiehavosť a rozbiehavosť

Fabrické nastavenie geometrie na prednej či zadnej náprave len málokedy predpisuje striktne rovnobežné postavenie kolies. Väčšinou sa nastavuje zbiehavosť, alebo rozbiehavosť. Zbiehavosť znamená, že kolesá sú v prednej časti bližšie pri sebe ako v zadnej. Pravé koleso teda smeruje mierne doľava a naopak, ľavé o rovnaký uhol mierne doprava.

Rozbiehavosť znamená, že zadné časti kolies sú k sebe bližšie než predné. Pravé koleso tak smeruje mierne doprava a ľavé presne o ten istý uhol doľava. Na prednej náprave sa zbiehavosť, alebo rozbiehavosť zvykne pohybovať v rozsahu maximálne 3 stupne. Ak nie je uhol oboch kolies na danej náprave úplne rovnaký trpí tým smerová stabilita. Prídavné „riadiace“ sily jednotlivých kolies sa vzájomne rušia iba v prípade správneho nastavenia zbiehavosti, resp. rozbiehavosti.

S ohľadom na valivý odpor pneumatík a prípadne samotnú geometriu zavesenia, majú kolesá tendenciu k miernej rozbiehavosti. Prekonať ju možno nastavením miernej zbiehavosti. Proti sebe pôsobiace sily na jednej náprave tým dokonca zlepšia aj smerovú stabilitu. Nevýhodou zbiehavosti je zníženie maximálnej rýchlosti, mierny nárast spotreby a hlavne vyššie opotrebenie pneumatík. Zbiehavosť, resp. rozbiehavosť okrem toho ovplyvňujú aj reakcie riadenia a stabilitu v zákrute.

Ak je zbiehavosť z jednej strany nesprávna, auto ťahá doľava, alebo doprava. Okrem toho sa v ľavotočivých zákrutách správa odlišne ako v pravotočivých.

Príklon a odklon

Odklon ovplyvňuje najmä kontaktnú plochu pneumatiky. Ak je koleso presne kolmo k ceste, odklon je nulový. Takéto nastavenie sa však zväčša nepoužíva, pretože má v podstate výhody iba pri priamej jazde po rovnej ceste.

Väčšina súčasných automobilov má odklon nastavený ako negatívny (vtedy sa mu hovorí tiež príklon). Koleso sa vtedy v hornej časti nakláňa smerom k autu. Za týchto podmienok sa zvyšujú bočné vodiace sily v rýchlych zákrutách, no na druhej strane to nepriaznivo vplýva na smerovú stabilitu a brzdnú dráhu pri jazde priamo.

Ak je odklon nastavený ako pozitívny, to znamená, ak sa koleso v hornej časti odkláňa smerom od auta, zhoršuje sa stabilita jazdy v zákrute a horšia je pochopiteľne aj smerová stabilita pri priamej jazde a vplyv na brzdnú dráhu. Pozitívny odklon kolies sa využíval v minulosti, s ohľadom na vtedajší priečny profil ciest, dnes už v zásade nemá opodstatnenie, no veľmi ojedinelo sa používa napríklad pri terénnych automobiloch.